Napríklad voľba predsedu najvyššieho súdu. Viete si predstaviť jeho výber cez priamu demokraciu? Čo keby príslušné ministerstvo vypísalo konkurz? Stanovilo podmienky profesné a morálne? Prihlásia sa vhodní kandidáti, predstavia sa verejnosti a zverejnia svoje programy a zámery. Nezávislé, objektívne média ( charakterní novinári ) overia, či prihlásení kandidáti uviedli vo svojich životopisoch pravdu. Tak isto aj bežní ľudia prispejú k spresňovaniu objektívnych informácií. A nasleduje hlasovanie. Elektronické, prostredníctvom internetu. Rýchle, jednoduché, operatívne a hlavne lacné. Potom je víťaz uvedený do funkcie. To bol začiatok priamej demokracie. Teraz je novozvolený sudca detailne sledovaný verejnosťou ako napĺňa svoj program a sľuby, ktoré uviedol pri kandidatúre. A verte mi, že všetci ostatní „neúspešní“ kandidáti budú striehnúť na jeho poctivosť a výkon funkcie. Samozrejme sú tu ešte novinári, zdôrazňujem, objektívni. Súčasne môže na internete prebiehať hodnotenie činnosti sudcu. Podotýkam, že nie anonymné. Každý by si mal mať možnosť vyjadriť a obhájiť svoj názor, bez strachu o dôsledky, ale so zodpovednosťou, že jeho názor je podložený faktami. Po určitom čase bude pôsobenie sudcu vo funkcii vyhodnotené a podrobené rozboru. Výsledok môže byť kombináciou hlasu verejnosti a odborníkov. Detaily teraz nie sú podstatné.
Druhá oblasť, ktorá sa pri priamej demokracii podceňuje alebo znevažuje, je rozhodovanie o daniach. Viete, kde idú vaše dane? Že len hmlisto alebo tušíte? Alebo to viete presne? Čo by sa stalo, keby ľudia v priamej demokracii vyjadrili svoj postoj k daniam? Zrušili by ich? Aj vtedy, kedy by vedeli, že sú spravodlivo rozdeľované medzi jednotlivé regióny? Že sú míňané transparentne, účelne, šetrne a bez korupcie? Že o ich výške a potrebe rozhodujú dôveryhodní odborníci, ktorí sú pod neustálou kontrolou a sú pri zlyhaní braní na zodpovednosť? Určite nie, nezrušili. A teraz to porovnajte so skutočnosťou, ktorú nazývame parlamentná demokracia. Tu sú fakty:
Volíme zástupcov politických strán, ktorých na kandidátku dosadili ( niekto, kto má dosť času a financií, aby založil politickú stranu a financoval jej kampaň, samozrejme vložené prostriedky chce späť aj so ziskom)
Poslanci sú počas funkčného obdobia prakticky nedotknuteľní ( skúste odvolať poslanca, ktorý morálne zlyhal )
Zákony navrhujú a schvaľujú poslanci ( ľudia, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami verejnosti, výsledok poznáme )
Štátne funkcie sú prideľované za odmenu alebo za účelom získavania hlasov ....
A tak ďalej a tak ďalej. Určite by ste vedeli pridať ďalšie argumenty, prečo dnešný systém zlyhal a je nefunkčný. Čo s tým? Ja verím, že na Slovensku je väčšina poctivých, inteligentných a pracovitých ľudí. A ešte dodám zodpovedných. Majú spoločné to, že neveria v zmenu a mlčia. Žijú v apatii a v strachu o budúcnosť. Nechávajú sa vydierať a manipulovať. Myslím, že vy, o ktorých píšem teraz na záver, keď pochopíte, že taký život nemá cenu, že už nie je kam cúvnuť. Že dnes už vieme pomenovať chyby systému a poznáme riešenia ( priama demokracia ) a keď uveríte, že náš život a naša budúcnosť je v našich rukách, prestanete mlčať. Spoločne cez priamu demokraciu zmeníme náš život na zmysluplnú a tvorivú činnosť, ktorá bude v súlade s naším svedomím, srdcom a zdravým rozumom.
