Lebo tu máme niečo, čomu sa hovorí technologický pokrok. Nuž a ten sa obracia proti jeho stvoriteľovi, nám. Ako to? Technologický pokrok je niečo, čoho výsledkom sú okrem iných aj automatizované stroje, inak povedané roboty. No a tie, už dnes sú schopné nahradiť jednoduchú, ale aj zložitejšiu prácu ľudí. A keďže naše špičkové školstvo, počínajúc od toho základného až po to najvyššie, „produkuje“ ľudí, ktorí sú „použiteľní“ len alebo, aby som bol spravodlivý, najmä na mechanickú prácu, ako napr. ukladanie tovaru v nemenovaných reťazcoch, montovanie a finalizáciu áut, maximálne čašníkov a pod. To, čo nás odlišuje od strojov je kreativita a umenie. To dnes nepotrebujeme a v škole ani nedostaneme. Dnes sú v kurze lacné a rýchle pôžitky, ekonomické výsledky, rast, prosperita, agresivita a podobné nezmysly, ktoré prevalcovali klasické, pôvodné hodnoty. Takže hudba hraj, noste kaviár, Titanic sa potápa, ale nás to nezaujíma. Ani som si nevšimol, ako som presadol z vlaku na loď!
Teraz vážne. Každému je jasné, hádam iba tým hore nie, že práce bude tým ďalej tým menej. Sociálne a ekonomické tlaky na bežných ľudí sa budú stupňovať. Pokiaľ bývate v meste, v paneláku stávate sa absolútne závislými na dodávke potravín do obchodov. Ste neslobodní aj v dodávke energií a ostatných životne dôležitých predmetov (voda). Predstavte si, že nemáte prácu. A tá práce nebude, verte mi. Nespomenul som globalizáciu trhu, valcovanie našich firiem tovarom z Východu. Výsledkom je krachovanie našich firiem alebo „zrovnoprávňovanie“ našich pracovných podmienok s tými, čo sú v Ázii, či v Afrike. Pekné, nie? Chcete za prácou do zahraničia? A počuli ste o obmedzeniach, ktoré zavádza Anglicko? Tak to je len začiatok. Nebude kam ísť. Zlatý klinec do rakvy na koniec. Ideme si rozpredať našu, slovenskú pôdu. Pôdu, ktorá nás po tisícročia živila a bola našim domovom. Tú pôdu, ktorá nás môže uchrániť pred hladom. Už počujem: „Veď si všetky potraviny lacno dovezieme zo zahraničia.“ A za čo? Za falošné doláre a eurá? Čo, keď raz tí biedáci v „rozvojových“ krajinách povedia dosť. Už vás nebudeme živiť a nechceme vaše západné hodnoty alebo jednoducho nevládzeme. A čo takto si sadnúť a prekopať hodnoty, nekupovať nezmysly a začať vážne uvažovať s presťahovaním na vidiek. Znovu zistíte ako chutí čerstvá, práve odtrhnutá uhorka bez chémie.
A čo dodať na záver. Zastavme vlak, vymeňme amatérov v rušni a nedovoľme predať našu zem. Prehodnoťme naše hodnoty. Na začiatok, poďme voliť prezidenta, ktorý prináša zmenu.